Máme doma školáka...

Nástup do školy     

Sú rôzne spôsoby, ako priviesť detskú pozornosť k danej úlohe alebo povinnosti. V prvom rade by malo mať dieťa doma pokojné prostredie, svoj kútik, kde sa môže učiť. Dôležitý je aj pravidelný režim dňa, aby si navyklo v určitom čase sústrediť sa na učenie. Malo by mať dostatok spánku, byť oddýchnuté a nepreťažené. Treba odstrániť všetky rušivé vplyvy, ktoré by ho mohli rozptyľovať.

Aj učenie má svoje pravidlá:

1. Rodičia a učitelia by nemali deťom vnucovať osvedčené spôsoby štúdia. Dieťa dokáže samo prísť na to, či je zrakový, alebo sluchový učebný typ, teda či si text zapamätá lepšie po jeho tichom alebo hlasnom prečítaní. Niektorí hyperaktívni školáci sa počas učenia potrebujú aj pohybovať, pričom v škole často končia s nálepkou „vyrušovačov“.

2. Dieťaťu na prvom stupni základnej školy opadá pozornosť po tridsiatich minútach. Vtedy treba urobiť prestávku a dohliadnuť, aby pri domácich úlohách strávilo maximálne hodinu denne. Žiak druhého stupňa základnej školy je vyspelejší, znesie aj väčšiu záťaž, no záleží tiež na jeho subjektívnych schopnostiach a na vôli učiť sa. Povinnosti do školy by mal zvládnuť približne za dve hodiny. Najlepšie je, ak necháte deti pracovať samostatne a úlohy im skontrolujete až po ich dokončení.

3. Desať- až pätnásťminútovú prestávku treba urobiť pri prvých náznakoch zníženej koncentrácie dieťaťa. Počas nej by nemalo jesť jedlá, ktoré sú záťažou pre tráviacu sústavu. Najvhodnejšie je grahamové pečivo, syr, jogurty, acidofilné mlieko, ovocie, surová zelenina a čerstvé ovocné šťavy. V rámci oddychu je tiež vhodný pohyb, vďaka ktorému sa v mozgu vytvára chemická látka noradrenalín. Pomáha zapamätať si naučené informácie.

4. Po príchode zo školy by dieťa malo asi dve hodiny oddychovať a až potom sa pustiť do domácich úloh. Najideálnejšie obdobie na učenie je doobeda, teda čas strávený v škole. Aktivita mozgu klesá okolo 15.00 h, a potom znova stúpa s vrcholom o piatej hodine popoludní.

5. Televíziu, mobil či počítač treba používať s mierou. Prekročenie určitej rozumnej hranice môže mať totiž negatívny vplyv nielen na učenie, ale aj na vývin osobnosti.

Spánok je veľmi dôležitý

Spánok je veľmi dôležitý relaxačný prvok režimu dňa u každého jednotlivca. Potreba spánku je geneticky daná. Jeho dĺžka závisí od rôznych činiteľov, najmä od veku, ale aj od zdravotného stavu. "Kvalitu spánku ovplyvňujú okrem vnútorných aj vonkajšie činitele, akými sú nadmerný hluk, intenzívne svetlo, striedanie ročných období, ale aj režim dňa," spresnila. Deti vo veku od 7 do 12 mesiacov spia počas dňa asi 3 hodiny a v noci priemerne 11 hodín.

U jedincov mladšieho školského veku sa odporúča 9 až 11-hodinový spánok, u starších školákov asi 9 hodín denne. Obdobie dospievania je charakteristické zmenami denného režimu, množstvom aktivít, experimentovaním s kofeínom a tabakom, čo sa môže odraziť aj v kvalite spánku. Nedostatok spánku v tomto vekovom období môže mať za následok poruchy sústredenia, rozhodovania, poruchy pamäte a tiež poruchy správania. Práve v období dospievania by mala mládež dbať na pravidelný a kvalitný spánok.

Čoraz viac detí trávi voľný čas bez pohybu

Školáci priveľa pozerajú televíziu a sedia pri počítačoch. Športujú málo. Aj preto pribúda obéznych detí. Väčší sklon k obezite majú chlapci, a to najmä medzi 11. až 14. rokom veku. Príjem tukov u nich prekračuje odporúčanú hodnotu až o 16 percent. Závažným nedostatkom je aj málo rýb na jedálnom lístku detí.

Deťom treba vybrať taký šport, z ktorého majú radosť. V žiadnom prípade by ich športový krúžok nemal unaviť. Tiež je dôležité, aby rodičia boli aj v športovaní vzorom pre svoje dieťa. „Vyše 90 percent detí chodí len raz do týždňa ‚von‘ s kamarátmi, kde sa rekreačne venujú nejakej ľahkej športovej činnosti. Napríklad bicyklujú alebo sa hrajú s loptou.“ Deti by si mali zvyknúť na každodenný pravidelný pohyb. Pre ich zdravý vývin je dôležité, aby sa každý deň 60 minút venovali stredne namáhavej telesnej aktivite. Deti bez pohybu sú menej odolné proti rôznych virózam.Hrozí im nielen nadváha či obezita, ale napríklad aj také závažné ochorenie, ako je cukrovka.

www.google.sk

www.sme.sk

www.zzz.sk

Výživa školákov

Výživa školákov

 O zdravé stravovanie dieťaťa sa usiluje väčšina rodičov. Výchovou formujeme nie len osobnosť dieťaťa, ale aj jeho životný štýl a postoj k jedlu. Už od útleho detstva preto fixujeme správne hygienické a výživové návyky.

Výživa detí má svoje špecifiká. Nie je to len menšia porcia dospelého človeka. Vyplýva to z faktu, že organizmus dieťaťa sa vyvíja fyzicky aj psychicky. Na tento búrlivý vývoj potrebuje mať k dispozícii kvalitné stavebné látky a primeranú energiu.

Základnou stavebnou látkou sú bielkoviny, ktorých kvalitu určuje obsah jednotlivých aminokyselín. V strave detí preto rozhodne nesmie chýbať mlieko a mliečne výrobky. Nie len pre obsah plnohodnotných bielkovín, ale z mlieka čerpá  až 55%  potreby vápnika, nevyhnutného pre  rast a kvalitu kostry a zubov.  Dieťa by malo denne vypiť aspoň 0,5l mlieka, doplnené syrmi a kyslomliečnym výrobkom.         

                                                                                                

Zdrojom kvalitných bielkovín je tiež mäso, vajcia, ale aj strukoviny.  Pre telesný rast je zvlášť významný vysoký obsah esenciálnych aminokyselín obsiahnutý v mäse. V strave detí uprednostňujeme biele mäso z hrabavej hydiny a striedame s chudým hovädzím.  Vitamíny B, vrátane B12 a minerálne látky železo, zinok, horčík, fosfor, vápnik, či stopové prvky selén, meď, chróm, i jód, ktoré zabezpečujú mnohé metabolické pochody, sú vo výžive detí dôležité a nachádzajú sa  práve v mäse.

Od detského veku učíme deti konzumovať tiež ryby, ktoré obsahujú okrem kvalitných bielkovín a minerálov aj ochranné, preventívne pôsobiace polynenasýtené mastné kyseliny eikozapentaenová - EPA a dokozahexaenová - DHE.

3-4 porcie ovocia a 3-4 porcie zeleniny, to je odporúčané množstvo, ktoré by mali deti denne zjesť. Ovocie a zelenina obsahuje vlákninu a hlavne ochranné antioxidačné látky karotenoidy, lykopén, flavonoidy, vitamíny, minerálne látky apod. Ochranný efekt pre svoj obsah minerálov, vitamínov a vlákniny majú aj celozrnné obilniny a strukoviny. Preto uprednostňujeme v strave detí tmavé druhy pekárenských výrobkov, ovsené či kukuričné vločky, do jedálneho lístka zaraďujeme strukoviny, aj tie menej tradičné – sója, cícer, bôb...
Pri stravovaní detí  je dôležité nie len čo jedia, ale aj ako a kedy jedia.

Základom správnej výživy je totiž optimálny stravovací režim, pravidelná doba ich podávania, a ich vzájomná proporcionalita, vyváženosť v množstve a kvalite. Optimálne rozloženie stravy v priebehu dňa je:

 raňajky 20%,

desiata 10%,

obed 35%,

olovrant 10%,

večera 25% z celodenného príjmu energie a živín.

Nedostatočný a nepravidelný príjem stravy totiž brzdí činnosť mozgovej kôry, narušuje činnosť tráviacich žliaz, ktoré znížia vylučovanie  štiav potrebných na trávenie, dostaví sa nechutenstvo,  zníži sa využiteľnosť prijatých živín. Pri dlhšom  nepravidelnom stravovacom rytme sa môžu dostaviť aj vážnejšie zdravotné následky, deficit dôležitých živín či nastupujúca obezita.
                                          (MUDr. Alžbeta Béderová, CSc., RÚVZ v Bratislav, Združenie pre zdravie a výživu)

Optimálne rozloženie stravy je zvlášť dôležité u školákov. Pedagogický proces totiž  vyžaduje vysokú psychickú aktivitu v dopoludňajších hodinách. Ak dieťa neraňajkuje zníži sa schopnosť vnímať nové informácie a žiak v škole neprosperuje. Rodičia väčšinou suplujú deficit raňajok až príliš výdatnými desiatami, ktoré sa skladajú veľmi často z údenárskych výrobkov. Kaloricky nadmerná a biologicky nevyvážená desiata zaťaží neprimerane  tráviaci trakt a tráviace procesy navodia opäť útlm. Ďalším nedostatkom je, že dieťa po tak výdatnej desiate nie je v čase obeda ešte hladné, buď obed vynechá, alebo sa hlavné jedlo dňa posúva až do popoludňajších hodín.

Preto doprajme dieťaťu dostatok času na skonzumovanie kvalitných plnohodnotných  raňajok a do školy mu pripravme ľahkú ale nutrične hodnotnú desiatu.

Nedovoľte im, aby si ju kupovali samy. Predídete tak tomu, aby sa ich dennou stravou stali bagety, rôzne sladkosti a iné pochutiny z bufetu.

Vhodné sú nátierky na báze tvarohu, nízkotučných syrov v kombinácii s rastlinnými tukmi, obohatené o čerstvé zeleninové vňate, pažítku, žeruchu, reďkovky a mladé cibuľky.
Zvoľte celozrné pečivo, na ktoré naaranžujte syr, šunku, salámu alebo nejakú chutnú nátierku. Nezabudnite pribaliť na chrumkanie porciu zeleniny a nevynechajte ani ovocie.
Občas môžete pre zmenu zvoliť sladký variant – napríklad chlieb s lekvárom či medom. Dôležitou zložkou stravy pre deti sú aj mliečne výrobky, preto nezabúdajte na jogurty, syry, mlieko či tvaroh. Myslite aj na dostatok tekutín. Vyhnite sa sladeným nápojom a svojej ratolesti zabaľte do školy radšej nesladený, prípadne len jemne osladený čaj, fľašu čistej vody alebo minerálky. Sladkosti nahraďte sušeným ovocím alebo müsli tyčinkou.

www.vyzivadeti.sk
 

http://fit.server.sk/