PROCHOT
Názov obce Prochot môžeme datovať buď do obdobia Samovej Ríše (623 až 658), alebo môžeme posunúť do posledných rokov existencie Veľkej Moravy (833 až 907), do roku 902. Na západnej strane pohoria Vtáčnik Moravania chránili prístup k Prochotu, pretože poloha Prochota bola strategická. V roku 1240-1242, keď Tatári plienili Slovensko prechádzali pravdepodobne aj cez Prochot, pretože cez obec viedla hradská spájajúca Šašov, Sivý kameň a Bojnice. Matúš Trenčiansky prechádzal cez Bánovce nad Bebravou, Nováky, Sivý kameň, Prochot, Trubín, keď roku 1311 obsadil arcibiskupský majetok sv.Kríž nad Hronom a kasteláni hradu Šašova a Revišťa mu prisahali vernosť. V roku 1599 patrí Prochot Šašovskému panstvu. Začiatkom 18 storočia začína do Prochota príliv nemeckých osadlíkov, a to najmä v súvise s kutacími prácami, otváraním pokusných baní. V Prochote našli prospektori (hľadači striebra a iných rúd) vhodné miesta na Gronštôlňach, v Jastrabí a v okolí Cimpiarku. Niekoľko rokov sa tam ťažila strieborná, olovená a medená ruda.
V rokoch 1770-1781 má Prochot priemerne 320 obyvateľov. V roku 1715 je zaznamenaný pivovar v Prochote, v ktorom sa varilo 3 až 4-krát do roka.
17.júna 1879 sa začal opravovať kostol aj fara. V roku 1909 sa strechy hospodárskych budov zrútili pod ťarchou obrovského snehu.
V roku 1911 Prochot mal 854 obyvateľov, Horná Ždaňa 533, Prestavlky ?>?>
V roku 1945 zasiahla druhá svetová vojna aj do života Prochota. Čiernym písmom sa do histórie obce zapísal najmä 21. január 1945, keď bola obec vypálená fašistickými vojskami a to pre pomoc partizánom. Po tejto udalosti zostali obyvatelia bez príbytkov a boli nútení odsťahovať sa do okolitých dedín. Po skončení vojny sa začalo s novou výstavbou obce . Obec sa zveľaďovala a postavili sa tieto významnejšie objekty: základná škola, kultúrny dom, kostolná veža, vybudovali sa nové cesty, mosty, obchody a miestny vodovod. Postupné budovanie a zveľaďovanie obce trvá až do dnes!!!